Archeológia – “toto nevysvetlíš”

V dejinách „starého“ i „nového“ sveta zostáva stále veľa nejasného. Hoci sa spojili tie najmúdrejšie hlavy, tak nedokázali zalátať  obrovské čierne diery vo vývoji ľudstva. Dodnes nevieme, či všetko, čo sa píše v učebniciach dejepisu, bolo naozaj tak, ako nám to prezentujú,  alebo sme tomu len uverili. Ešte stále nie je mozaika hotová a pokiaľ nezačneme využívať stroj času, tak asi ani nebude. Každý nový objav so sebou prináša rad nezodpovedaných otázok. Z času na čas sa však objavia také objavy, ktoré zamestnávajú myseľ vedcov i laikov o niečo viac ako ostatné. Medzi ne patria napríklad:

STAROEGYPTSKÁ ŽIAROVKA

V škole nás učili, že prvenstvom objavenia žiarovky sa môže “popýšiť” Thomas Alva Edison. No ako si potom vysvetliť reliéfy zo stien podzemného chrámu bohyne Hathor v egyptskej Dendere, čo bolo akési vedecké centrum starého Egypta? Podivné náčrty zobrazujú zvláštne predmety, ktoré sa nápadne podobajú moderným žiarovkám so sklenenou bankou, vláknom a vodivým káblom. Kúsok ďalej od tohto centra sa našli  netradičné hlinené nádoby, ktoré mohli celkom pokojne plniť úlohu batérií. Toto všetko mohlo zostať iba v teoretickej rovine a naštartovať špekulácie, keby sa rakúsky inžinier Walter Garn nerozhodol podľa reliéfov zostrojiť skutočnú žiarovku. Výsledok? Nákres bol presný, zostrojil plne funkčnú žiarovku. Mohli si teda starí Egypťania svietiť pri výstavbe pyramíd týmto údajne moderným výdobytkom doby?

POČÍTAČ Z DOBY PRED KRISTOM

 V roku 1900 našli lovci morských húb pri gréckom ostrove Antikythéra vrak starovekej lode plný sôch z bronzu. Medzi nimi boli aj časti hrdzavého predmetu, ktoré nedali archeológom spávať. Po zložení rozpadnutých kúskov sa im podarilo zostrojiť mechanizmus s ozubenými kolieskami, presný na desatinu milimetra, ktorý mohol byť astrolábom, navigačným prístrojom, planetáriom, ale celkom pokojne aj počítačom. Niečo podobné malo vzniknúť až v 16. storočí. Nepochybne ide o objav, ktorý vyráža dych.

VYSPELÁ TECHNIKA BÁJNEJ ATLANTÍDY

O tom, že archeológovia sa počas svoje praxe stretnú s množstvom unikátnych predmetov nikto nepochybuje. No čo, keď si myslia, že vlastne nič moc neobjavili a ono je to úplne inak? Niečo podobné si zažili s jedinečným nálezom, ktorý ležal v Múzeu zlata v kolumbijskej Bogote desiatky rokov a nik si ho veľmi nevšímal. Ide o asi 3 – centimetrové amulety, ktoré boli nájdené po druhej svetovej vojne a archeológovia ich nedokázali identifikovať. Práve preto ich zaradili medzi „kultové predmety“  indiánskych kmeňov obývajúcich kolumbijské hory v prvých storočiach po Kristovi. Až po tom, čo začal človek dobývať vesmír, si bádatelia všimli podobnosť amuletov s prúdovými lietadlami a raketoplánmi. Mali kokpit, pravouhlé kormidlo na chvoste a trojuholníkové delta krídla. Jeden z amuletov otestovali v aerodynamickom tunely a zistili, že výrobca musel byť človek, ktorý dobre poznal lietajúci stroj. A záhada bola na svete. Ako mohol človek v roku 500 po Kristovi niečo také vidieť?  Je to svedectvo o mimozemskej civilizácií alebo pozostatok vyspelej techniky bájnej Atlantídy?

NABÚRANÁ EVOLUČNÁ TEÓRIA

Písal sa rok 1908, keď uzrel svetlo sveta objav, ktorý by mohol zrútiť celú, doteraz interpretovanú, evolučnú teóriu. Na brehu rieky Paluxy River pri texaskom mestečku Glen Rose boli objavené podivné stopy dinosaurov. Samo o sebe je to veľká vec, no to nemalo byť všetko. Súbežne s nimi sa tiahli aj odtlačky ľudských šľapají. Výskum dokázal, že ležia v rovnakej geologickej vrstve, takže je pravdepodobné, že už pred 64 miliónmi rokov behal po Zemi dávny predok človeka. Pritom nejde o jediný či výnimočný objav. Postupne boli odhalené viaceré odtlačky nôh, dokonca topánok vo vrstvách starých 150 miliónov rokov a to v Amerike, Írsku a Turkmenistane. Za vrcholný sa považuje nález v Nevade. Na podrážke topánky sa našiel zašliapnutý trilobit, ktorý žil pred 230 miliónmi rokov. Vedci sú vo vyjadrenia opatrní a niet sa im čo čudovať. Oplatí sa začínať si s niečím, čo nepoznáme, alebo je lepšie zostať verní verzii našich starých otcov?

STARÍ DOBRÍ MAYOVIA

Mayovia nám predpovedali koniec sveta a stále nás presvedčujú o tom, že na nich jednoducho nemáme. Nerozlúsknutou záhadou vo svete archeologických vykopávok sú aj dokonale spracované krištáľové lebky, ktoré sa našli vo viacerých častiach sveta. Za najznámejšiu sa však považuje tá, ktorá bola objavená v roku 1924 anglickým bádateľom v ruinách Mayov v Strednej Amerike. Múdre hlavy si nevedia vysvetliť, ako mohli 18-centimetrovú lebku o váhe 5 kg vyrobiť bez najmodernejšej technológie. Pritom nejde len o takú “obyčajnú” lebku. Vytvára vlastné svetelné pole a má snímateľnú čeľusť. Pokiaľ by ju Mayovia opracovali manuálnym leštením diamantom a pieskom, tak by im to trvalo 300 rokov. Je teda dosť pravdepodobné, že používali techniku, o ktorej dnes nemáme ani páru.

Keďže vedci nám nevedia (a často ani nechcú) podať vysvetlenie, otvára sa  priestor pre “lovcov tajomstiev” a pre našu vlastnú fantáziu. Možno práve vďaka ním pochopíme, ako to skutočne bolo a vyplnia sa tie čierne diery v histórií.

[plulz_social_like width=”350″ send=”false” font=”arial” action=”like” layout=”standard” faces=”false” ]

Foto: www.sxc.hu