Home / Ostatné / Zaujímavosti / Drakula – muž svojej doby?

Drakula – muž svojej doby?

Krajiny rozoštvanej krvavou občianskou vojnou sa ujal v 15. storočí schopný muž, ktorému v rodnom jazyku hovoria Drakula. Je tiež známy ako Vlad Tépes. Nejde však o upíra, ale o skutočnú historickú postavu – rumunské knieža. Kresťanský svet ho oslavoval za magické úspechy nad Turkami. Drakulu po celej Európe preslávila jeho úžasná odvaha, ale tiež hrôzostrašná krutosť. Vpred ho hnala snaha o prežitie, túžba po uznaní i mučení druhých. Zvykli mu hovoriť i „Narážač“, pretože najradšej popravoval ľudí spôsobom narazenia na kôl. S obľubou tiež upaľoval, varil či páral. Zanechal nám trvalý odkaz, ktorý nesúvisí iba s jeho bažením po krvi. Jeho odkaz má hmotnú podobu, je vrytý do…

Review Overview

User Rating: 2.69 ( 2 votes)

Krajiny rozoštvanej krvavou občianskou vojnou sa ujal v 15. storočí schopný muž, ktorému v rodnom jazyku hovoria Drakula. Je tiež známy ako Vlad Tépes. Nejde však o upíra, ale o skutočnú historickú postavu – rumunské knieža. Kresťanský svet ho oslavoval za magické úspechy nad Turkami. Drakulu po celej Európe preslávila jeho úžasná odvaha, ale tiež hrôzostrašná krutosť. Vpred ho hnala snaha o prežitie, túžba po uznaní i mučení druhých. Zvykli mu hovoriť i „Narážač“, pretože najradšej popravoval ľudí spôsobom narazenia na kôl. S obľubou tiež upaľoval, varil či páral. Zanechal nám trvalý odkaz, ktorý nesúvisí iba s jeho bažením po krvi. Jeho odkaz má hmotnú podobu, je vrytý do kameňa bohatej siete jeho hradov. Založil mesto, ktoré sa neskôr stalo hlavným mestom jeho zeme a nechal vystavať jeden z najimpozantnejších hradov v strednej Európe.

Kontroverznosť či ambicióznosť?

Transylvánia – miesto medzi horami, ktoré ukrýva mnoho tajomstiev a legiend. Tam, kde chýbajú reálne fakty a zlyháva história, prichádza miesto pre neuveriteľné príbehy. Dnes je Transylvánia regiónom Rumunska. V 19. storočí ju írsky spisovateľ Bram Stoker urobil domovom krvilačného Drakulu – najslávnejšieho upíra sveta. Do 70. rokov 20 – storočia však iba málo čitateľov tušilo, že autor hororu si vypožičal meno od skutočnej historickej postavy. Ako väčšina úspešných panovníkov, ktorí dokázali udržať poriadok v krajine, tak i Drakula vynikal  krutosťou a bezohľadnosťou. Hoci bola táto doba sama o sebe veľmi zlá a ťažká, tak Drakulu považovali jeho súčasníci za extrémne neľudského, ba až diabolského. Za všetko hovorí i fakt, že nechal rozpárať svoju vlastnú milenku. To by však nebolo možno nič zvláštne, keby nečakala jeho dieťa. Záznamy tiež vypovedajú o tom, že nechal odrezať 24 000 nosov z tvárí porazených nepriateľov. Môžeme teda tvrdiť, že išlo o sadistického a najmä psychicky vyšinutého vládcu? Postava Drakulu zostáva dodnes zahalená závojom tajomnosti a diskutuje sa o kontroverznosti jeho skutkov. Bol skutočne šialenec alebo len ambiciózny bojovník? Mnohí historici sa prikláňajú k tomu, že bol najmä mužom svojej doby a robil to, čo musel. Aby sme mohli lepšie pochopiť jeho život, dobu, zmýšľanie i odkaz, je nutné pracovať s tým malým množstvom materiálu, ktorý máme k dispozícií.

Počiatok diabolskej krutosti

Vedci skúmali stavby, ktoré sa spájajú s Drakulovým menom. Takto sa dostali i k miestu jeho rodiska, ktorým je Sighisoara v srdci Transylvánie. V roku 1431 sa tu narodil chlapec, ktorému dali meno, čo nosil už jeho otec i dedo a nik netušil, že pri jeho vyslovení budú ľuďom po stáročia nabiehať zimomriavky. Jeho rodné mesto sa pokladalo za jedno z najbezpečnejších v celej Transylvánií. Zároveň išlo aj o jedno z najbohatších miest, preto si mohli tunajší obyvatelia dovoliť kvalitné opevnenie. Ľudia, ktorí žili za hradbami opevnenia neboli Rumuni, ale Sasi – ľudia germánskeho pôvodu. Rumusnké obyvateľstvo ich považovalo za chamtivých, obohacujúcich sa na úkor druhých. Drakulov otec, rumunské knieža, uzavrel so Sasmi obchod. Za odmenu mohol žiť so svojou rodinou za bezpečnými hradbami Sighisoari. V roku 1447 bolo však rumunské knieža zavraždené nepriateľskou skupinou, ktorá sa chopila vlády vo Valašsku. Drakula utiekol na sever a prisahal, že sa vráti, aby pomstil otca. Väčšinu času trávil na hrade Bran, a preto je toto miesto považované za Drakulovu rezidenciu a ročne sa tu premelie tisícka turistov, ktorí chcú vidieť, kde a ako žil muž žijúci z krvi druhých, upír – postava zmietajúca sa medzi životom a smrťou. Dnešná podoba hradu sa však diametrálne odlišuje od pôvodného vzhľadu. Nešlo teda o rozprávkový gotický hrad, ale o bezpečnú a impozantnú pevnosť na hranici Transylvánie. Práve tu začal Drakula svoju cestu k moci a chystal sa na svoju krvavú vládu. V roku 1456 sa dostal na trón rumunského kniežatstva Valašsko a snažil sa priviesť do zeme poriadok. Jeho prvoradým cieľom bolo robiť česť svojmu menu, ako to robil jeho otec, ale aj rytierskemu rádu Draka.

 

Zabiť, alebo sa nechať zabiť

Občas sa zvykne hovoriť, že Drakula bol samotným synom diabla. Za svoje hlavné sídlo si zvolil Târgovişte. Tu sa mali podľa legiend odohrávať najstrašnejšie Drakulove zverstvá. Pravda je však troška iná. Len čo sem prišiel, jeho vlastný život bol v neustálom ohrození. Išlo totiž o miesto hlavných politických vrážd a intríg. Knieža očakával, že sa ho niekto skôr či neskôr pokúsi zabiť. Všetky jedlá i nápoje dal vopred ochutnať sluhovi. Tŕňom v oku bol najmä pre miestnych bojarov. Platilo tu pravidlo „zabiť, alebo sa nechať zabiť“. Aby si Drakula udržal moc, tak sa musel týchto prelietavých valašských veľkostatkárov zbaviť. Nenávisť voči tejto skupine však mala u neho aj iný dôvod. Boli to totiž práve oni, ktorí zabili jeho otca. Kvôli bezpečnosti i imidžu pokračoval v dostavbe hradného komplexu v Târgovişti, ktorý začal budovať už jeho starý otec. V tomto sídle malo knieža aj svoju súkromnú mučiareň. Keď prišiel čas na pomstu bojarom, nechal ich povraždiť spôsobom nabodnutia na kôl. Nezabil ich však všetkých naraz. Pre niektorých si ponechal produktívnejší spôsob smrti. Tým pravým symbolom Drakulovej krvilačnosti je hrad Poenari. Ešte i dnes ide o odľahlé a strašidelné miesto, z ktorého cítiť smrť. Toto sídlo bolo totiž vystavané pod záštitou pomsty a otrockej práce. Stavali ho bojari, ktorých ušetril pred nabodnutím na kôl. Pracovali od svitu do mrku, bez prestávky a boli neustále hnaní k vyššej výkonnosti. Zomierali teda pomalou a strašnou smrťou. Knieža si ich smrť vychutnával. Muži, ale i ženy museli pracovať tak tvrdo, až kým sa na nich nerozpadlo oblečenie. Ak otroci stále žili, tak pracovali nahí.

Akt, ktorý usnoval legendy o upírskej prirodzenosti

Okrem bojarov mal Drakula aj iného zákerného nepriateľa. Boli ním saskí veľmoži, ktorí kedysi sľubovali jeho otcovi bezpečnosť. Začali podporovať Drakulovho soka, ktorý mal záujem o jeho trón. V roku 1459 začal vlad jedno z najstrašnejších ťažení. Zhromaždil vojsko a napochodoval do Transylvánie. Útok vlada Drakulu na Brašov, kde sídlili Sasi, nebol jednoduchý. Toto mesto bolo synonymom pevnosti a bezpečia. Sasi sa necítili ohrození. No podcenili Drakulové schopnosti. Keďže s nimi nejaký čas žil, tak poznal ich spôsob obrany. Svoje poznatky vedel zúročiť. Výsledkom ťaženia bola tisícka mŕtvych na strane Sasov. Drakula sa medzi nabodávanými telami pokojne najedol. Práve vďaka tomuto aktu sa začali legendy o jeho upírskej prirodzenosti, kedy mal údajne piť krv z nebohých tiel a ujedať si z nich.

Drakula vs. Osmani – psychologický boj

Po podrobení Brašova obrátil Drakula svoj zrak k Osmanskej ríši, ktorá nezadržateľne posúvala svoje hranice a myslela si, že ju nečaká žiaden väčší odpor. Drakula bol ale pripravený vzdorovať. Jeho stavebné a obranné plány siahajú týmto až k Bukurešti. Nebol len bojovníkom a obrancom, ale i obchodníkom. Pri svojich stavbách myslel aj na obchod a nevyhýbal sa dôležitým obchodným cestám. Turci mohli tieto cesty kedykoľvek ohroziť a to on nesmel dovoliť. Krvilačné knieža sa malo pri strete s týmto nepriateľom stať hrdinom kresťanov. V Târgovişti prijal osmanskú delegáciu. Podľa legendy žiadal vyslanec od Drakulu vzdanie holdu. Knieža sa cítil urazený už tým, že si vyslanec nedal z hlavy dole turban, a preto mu ho nechal pritĺcť na hlavu, aby si ho už nikdy nemohol dať dole. Písal sa rok 1461, v krajine bola mrazivá zima a práve vtedy vypukla vojna medzi Drakulom a Osmanmi. Drakula postupoval rýchlo a neohrozene. Každý, kto mu prišiel do cesty, zomrel pod jeho mečom. V roku 1462 žiadal od kresťanských blížnych pomoc a ako inšpiráciu im poslal nosy svojich nepriateľov. Oni taktne odmietli, a preto sa uchýlil do pevnosti Târgovişte.

Osmanský panovník bol majstrom psychologického boja, no v Drakulovi našiel silného protivníka. Knieža sa ukrývalo v rumunských lesoch a odtiaľ podnikalo nečakané surové výpady. Jeho taktikou bol aj nočný útok, otrávenie studní a pálenie zásob. Dokonca podplatil chorých chlapov, aby Osmanov nakazili. Jeho psychologický nátlak sa vyplatil. Osmanskému panovníkovi sa naskytol pohľad, ktorý ho strašil v snoch po celý život. Turci dali Drakulovi meno „lord nabodávač“.

Tajomný Drakulov koniec

Panovník Osmanov sa stiahol a boj prenechal na iných. Drakula bol však tiež nútený ustúpiť do svojho hradu Poenari. Podaktorí z jeho blízkych nátlak nevydržali. Jeho žena sa zo strachu pred tureckým mučením vrhla z hradného múru. Drakula, za pomoci dedinčanov, z hradu utiekol ako vyhnanec do Transylvánie. O desať rokov sa vrátil, aby znova zasadol na trón. Zo svojho sídla v Bukurešti chystal opevnenie, ktoré by Turkov odrazilo. No práce sa nikdy nezačali. Drakulova vláda skončila. Jeho smrť je veľkou záhadou. Pravdepodobne bol zabitý v bitke, no nevie sa, či išlo o boj fair-play alebo o vraždu. Miesto jeho posledného odpočinku je i navzdory presným údajom z legendy neznáme. Takto neslávne skončil aj tento slávny muž. Jeho meno však aj stáročia po jeho smrti vzbudzuje strach.

[youtuber youtube=’http://www.youtube.com/watch?v=ro0qj4W6lAg’]

[plulz_social_like width=”350″ send=”false” font=”arial” action=”like” layout=”standard” faces=”false” ]

Foto: freedigitalphotos.net