Rozdiely – spájajú nás alebo rozdeľujú?

„Milý Bože! Prosím, zošli mi muža, ktorý bude krásny, starostlivý, romantický, milujúci, inteligentný, chápavý, silný a veľmi vášnivý. Prosím, nech ma nikdy nepodvedie, vie ma pochváliť a nebude kritizovať bez pádnych argumentov. Ďakujem Ti, Bože!“ Tak zneli slová v liste, ktorý som napísala. V tom istom čase sa aj môj vyvolený prihovoril k najvyššiemu: „Prosím,  nech má veľké prsia!“

Spoločné spolužitie bolo dynamické. Počas hádky som rozobrala do detailov problém, na nič som nezabudla. Vyzeralo to zhruba takto:

Môj vyvolený mal vo veciach trošku jasnejšie. Jeho schéma bola pomerne jednoduchá a vyjadrovala praktickú stránku jeho Ja a ambíciu vyriešiť spor čo najrýchlejšie, čo sa mu týmto prístupom skutočne aj podarilo.

Celý rok sme si šetrili na dovolenku. Veľmi dôkladne sme zvážili všetky možnosti a spoločne predsa len vybrali ideálnu destináciu. Zabalila som si do kufra niekoľko kusov spodného prádla a ponožiek, na každý deň po dve tričká, dvoje plavky, tri sukne, krátke nohavice, legíny a dlhé široké gate na pohodlné večery na balkóne. Nezabudla som pribaliť aj pyžamo. Ak by sa ochladilo, bola som pripravená! Jedna teplejšia mikina, tenký svetrík a nepremokavá bunda, pre istotu. Vzala som si športové sandálky, pretože sme plánovali ísť na túru do lesa. Na bežné použitie som samozrejme potrebovala aj niečo elegantnejšie. Ale pre prípad dažďa nesmú chýbať aj topánky, ktoré sú vhodné do takej katastrofy. Sako som už len prihodila tesne pred zazipsovaním kufra. Následne prišla na rad kozmetika do príručnej batožiny. Vzhľadom na úctu k vám túto časť radšej vynechám. Môj vyvolený ma už čakal pri dverách a nervózne poskakoval na mieste. Malý batoh, do ktorého v rýchlosti hodil 4 páry ponožiek, spodné prádlo, 4 tričká, plavky a zubnú kefku, mal prehodený cez plece, mikinu a nepremokavú bundu držal v ruke.

Rozchod bol pomerne náročný. Obaja sme išli inou cestou. Ja som videla tisíc dôvodov, prečo sa rozísť a on asi desať, prečo spolu zostať.

Tesne pred zavŕšením tridsiatky som zhrnula niekoľko poznatkov, ktoré posunuli môj pohľad na rozdiely, ktoré nás v skutočnosti spájali.

Muži majú tendenciu robiť pre ženy to, čo oni sami potrebujú. Rovnako ženy robia maximum pre mužov, avšak spôsobom, ktorým by spravili šťastnou jedine ženu. Robíme to bežne. Kupujeme darčeky podľa toho, čo sa nám páči. (Možno preto sa náš miláčik nikdy nezatvári nadšene, aj keď snaha tam je). Počas hádky kričíme na partnera, že nerozumie našim emóciám a muž sarkasticky odpovedá, že by sme sa konečne mohli začať správať racionálne! V tomto prípade však neplatí staré známe pravidlo: rob iným to, čo chceš, aby oni robili tebe.

Muži riskovali svoje životy počas desiatok tisíc rokov. Lovili, chránili svoje rodiny pred nebezpečenstvom, viedli. Necháme muža byť vodcom? Necháme mu priestor, aby nás ochránil? Alebo sme sa príliš nainfikovali vírusom sebestačnosti a túžbou vyrovnať sa im? Mimochodom, prečo vlastne s ním bojujeme? A potom…..večer sa nám rozplače na ramene a my mu za to vynadáme, pretože očakávame, že sa bude správať vždy ako „muž“!

Človek potrebuje byť ocenený, cítiť, že to, čo robí, má zmysel. Rovnako to platí v práci, záľubách, ako aj vo vzťahu. A každá žena je taktiež trochu mužom. Rovnako potrebuje cítiť, že dáva mužovi silu. Pochváľme sa navzájom a nechajme sa viesť. Naučme sa spoločne oceniť na druhom každú maličkosť, ktorú sa rozhodne spraviť. Verme, že rozhodnutie toho druhého je správne, nech už si v skutočnosti o tom myslíme čokoľvek.

Dôvera je kľúčom k emocionalite. Muž potrebuje cítiť, že sa žena na neho môže spoľahnúť. Následne žena pocíti, že je v bezpečí. Ak kritizujeme muža za mlieko, ktoré nechal položené pol dňa na stole, zabúdame na to, že dnes spravil veľký pokrok v práci, či pripravil pre nás večeru. Dôverujme mužom, a muži – dôverujte nám! Ak sa popálime, stojte pri nás! A rovnako budeme stáť pri vás, ak prehráte v športke 50 eur. Len nech to, prosím, nie je 5000.

A čo v prípade, kedy sa zo ženy stáva emocionálna sopka? Ženy, často si myslíme, že potrebujeme neustále hovoriť o svojich problémoch. Chyba! Čo takto sa vybrať s priateľom na prechádzku do lesa, zahrať si šach, či zaplávať si? Wellness pomôže telu aj duši. A možno nakoniec zistíme, že množstvo z tých problémov je skutočne zbytočných a riešenie je predsa len jedno (viď schéma vyššie). Chceme sa predsa neustále niekam posúvať, nie stagnovať. Zabudnime na tisícky argumentov, naučme sa vyberať len tie dôležité. A poučenie pre mužov? Prehodiť ženu cez plece, naložiť do auta a vyložiť v aquaparku!

Text: Lenka

Foto: autorka, sxc.hu

[plulz_social_like width=”350″ send=”false” font=”arial” action=”like” layout=”standard” faces=”false” ]