Povedal vám už niekto, že v noci škrípete zubami? Občas sa to stáva každému z nás, no niektorým o niečo častejšie. Možno trpíte tzv. bruxizmom. Ide o akúsi nadbytočnú aktivitu žuvacieho systému. Do stavu rytmického pohybu svalov sa môžeme dostať vo všetkých fázach spánku. No nie je to len „prekliatie“ noci. Stretneme sa s ním aj za bieleho dňa, keď sme v silnom vypätí. Akú funkciu má škrípanie a kde sa to v nás berie?Okrem iného zaraďujeme toto „ochorenie“ do tzv. triedy parafunkcií, čo znamená, že nemá žiaden účel. Čo sa však týka nášho zdravia, tak má veľmi silné negatívne následky. Dochádza k poškodeniu zubných koruniek, ba až k vypadávaniu zubov. Tým, že vynakladáme nadmerný tlak zubov a ďasien, vystavujeme sa zhrubnutiu žuvacieho svalstva a porušeniu čeľustných kĺbov. Vytvára sa tiež napätie v oblasti krku a hlavy. Bruxizmus môžeme najčastejšie spozorovať u detí. Až v päťdesiatich percentách sa prejavuje u maloletých vo veku 10 – 12 mesiacov. Najčastejšie sa pripisuje deťom s detskou mozgovou obrnou, s mentálnou retardáciou a pod. Napriek týmto štatistikám ho čoraz častejšie evidujeme aj u dospelých. Ako príčina nezdravého nočného škrípania sa tiež uvádza psychologický faktor ako stres. Neraz sa o škrípaní dozvedáme len vďaka partnerovi. Ako možné príčiny škrípania sa tiež uvádza požitie alkoholu alebo naopak abstinenčné príznaky, či vedľajšie účinky niektorých liekov. Odborníci sa zhodli na tom, že príčina bruxizmu sa nachádza v CNS a slúži nám ako nástroj odreagovania. U tých, ktorí spozorovali u seba príznaky bruxizmu, a teda majú vo zvyku škrípať zubami počas spánku, sa odporúča vyšetrenie, ktoré by vylúčilo epileptický pôvod tohto ochorenia. Ak sa vám škrípanie zubov opakuje, tak si nechajte zhotoviť tzv. koľajnice alebo akúsi dlahu, ktoré vám stomatológ zhotoví, aby ste si chránili chrup. Toto však zabraňuje len nežiaducemu poškodeniu, ale neodstraňuje príčinu. V extrémnych prípadoch je nutné riešiť to s neurológom alebo psychoterapiou. Najjednoduchšie by bolo vyvarovať sa stresovým situáciám, no v dnešnej uponáhľanej dobe, by to mohlo znieť máličko smiešne. Zatiaľ, žiaľ, nie je známa žiadna liečba, ktorá by príznaky bruxizmu odstránila úplne. Vzdorovať spúšťačom z mozgu je naozaj veľmi ťažké. No na uvoľnenie čeľustí sú vhodné gymnastické cvičenia. Niektorí pacienti si vedú aj „škrípací“ kalendár, aby mohli lepšie „odpozorovať“, kedy a prečo sa im škrípanie dostavilo. Sú však odkázaní na spolubývajúcich, pretože sami ho nevnímajú. Akurát po prebudení môžu cítiť napätie v čeľustiach, hlave alebo na krku, či oslabenie zubnej skloviny. K ďalším parafunkciám patrí tiež hryzenie líc, jazyka či pier, tlak zubov a jazyka, ale aj hryzenie nechtov a pod. Človeka musí na to zväčša upozorniť iná osoba, sám to vykonáva podvedome. No práve bruxizmus môže narobiť najväčšiu šarapatu. Neprirodzený tlak zubov o seba nám môže celkom pokaziť úsmev. Pričom prirodzeným žuvacím tlakom omieľame potravu, tak v tomto prípade hryzieme naprázdno. Vo fáze spánku REM zvykne človek trpiaci bruxizmom tlačiť na seba zuby s poškodzujúcim zaťažením až 50 či 70 sekúnd za hodinu. Môžeme teda škrípanie zubov zaradiť medzi nočné poruchy spánku? Jednoznačne áno.
[plulz_social_like width=“350″ send=“false“ font=“arial“ action=“like“ layout=“standard“ faces=“false“ ]
Foto: www.sxc.hu