Je úspech stav mysle alebo nášho konta?

Dan Ariely, ktorý je profesorom behaviorálnej ekonómie na prestížnej MIT Media Laboratory and Sloan School of Management, expertom Federálnej rezervnej banky v Bostone a členom Istitute for Advance Study v Princetone, sa zaoberá dlhodobo záhadou, prečo aj múdri ľudia robia iracionálne rozhodnutia. Vo svojej knihe napísal:

Spomínam si, ako som sa pred rokmi stretol s vysoko postaveným manažérom veľmi úspešnej investičnej spoločnosti. Pri našej spoločnej konverzácii sa mi zmienil, že jeden z jeho zamestnancov sa mu prišiel sťažovať na plat.

„Ako dlho ste v našej spoločnosti?“ – spýtal sa manažér zamestnanca.

„Tri roky. Nastúpil som rovno po skončení vysokej školy.“ – znela odpoveď.

„A keď ste nastupovali, aký plat ste očakávali?“

„Dúfal som, že to bude nejakých sto tisíc ročne.“

„Dnes zarábate skoro tristo tisíc. Ako si môžete sťažovať?“ – udivene sa na neho zadíval manažér.

„No“, pokrčil plecami mladík. „Je to skôr kvôli kolegom, ktorí sedia vedľa mňa. Nie sú o nič lepší ako ja a zarábajú pritom tristodesať.“

Nad tým šéf bezmocne pokrčil ramenami.

Podobne ironický príbeh sme mohli postrehnúť v roku 1993, kedy americkí burzoví regulátori prinútili firmy, aby zverejnili platy riaditeľov. Argument, ktorý stál za týmto rozhodnutím hovoril o tom, že ak sa zverejnia platy, nielenže budú prehľadnejšie, ale zastaví sa aj nezmyselné navyšovanie platov niektorých riaditeľov. Hádajte, čo sa stalo! Akonáhle sa platy zverejnili, noviny začali písať o sumách, ktoré berú jednotliví riaditelia. Ostatní sa s nimi začali porovnávať a začali si pýtať za svoje pozície vyššie platy. V konečnom dôsledku sa teda sumy nevyrovnali, ale zvýšili o trojnásobok.

Nie je to komické? Mnohé prieskumy ukazujú, že spokojnosť na pracovisku nezáleží ani tak od platu, ktorý za prácu dostávame, ale na tom, ako sú ohodnotení iní. Podľa Dana Arielyho výskumy  navyše konštatujú, že najšťastnejší ľudia nežijú v krajinách s najvyššími platmi. Napriek tomu všetci vyžadujú vyššie a vyššie platy. A väčšinou za to môže závisť.

Tak prečo potrebujeme porovnávať výšku svojho konta, ak to nevedie k šťastiu a spokojnosti? Čo naozaj chceme v živote dosiahnuť?

Zdroj: Ariely, Dan: Jak drahé je zdarma. Praha, 2009

Foto: sxc.hu

[plulz_social_like width=”350″ send=”false” font=”arial” action=”like” layout=”standard” faces=”false” ]