Určite poznáte pojem syndróm vyhorenia alebo “burnout syndrome”. Mnohí si však neuvedomujú jeho vážnosť. V roku 1975 sa o ňom prvýkrát zmienil Herbert Freundenberger. Má mnoho definícii, jedna z nich hovorí, že “je to strata profesionálneho alebo osobného záujmu u príslušníka pomáhajúcich profesií alebo “vyhorenie” ako výsledok procesu, v ktorom ľudia veľmi intenzívne zaujatí určitou úlohou strácajú svoje nadšenie“. Väčšinou sa tento pojem spája s výkonom profesie, kde sa prejavuje nerovnováha medzi očakávaním a realitou. K vyhoreniu môže dôjsť aj vo vzťahu alebo v bežnom živote ako dôsledok nerovnováhy medzi ideálmi a skutočnosťou. Symptómami sú únava, pokles výkonnosti, depresia a úzkosť, poruchy spánku, telesné ťažkosti, ktoré sa týkajú najmä tráviaceho traktu a problémy v medziľudských vzťahoch. Tento syndróm má vo všeobecnosti 4 fázy. Je to stagnácia, frustrácia, dehumanizácia a depersonalizácia, kedy človek zanedbáva sociálny život a poslednou fázou je samotné vyhorenie. Ak sa človek nesnaží svoju situáciu riešiť, môže dôjsť k absolútnemu vyčerpaniu, kedy zlyhá ľudský organizmus a nasleduje smrť. Liečba a jej náročnosť závisí od toho, v ktorej fáze sa človek nachádza. Najlepšia je však prevencia. Je nutné počúvať svoje telo, jeho signály a adekvátne na to reagovať. Netreba nič potláčať. Pri prevencii vyhorenia je dôležité zaujať správny postoj k práci a k životu. Práca by nemala byť jediným záujmom a cieľom v živote. Nutnosťou je zvážiť vlastné schopnosti a nebrať si „ako vôl na rohy“. Organizujte si svoj čas a delegujte povinnosti. Ku prevencii patrí aj snaha prehlbovať vlastné sebapoznanie, čo umožní využívať svoje prednosti a prijať vlastné nedostatky. Základom je vedieť akceptovať svoje povahové rysy a vlastnosti. Človek potom môže lepšie pracovať na osobnom raste a prijať aj hranice vlastného rozvoja. Dôležitá je opora najbližších a starostlivosť o dobré medziľudské vzťahy. Potrebné je nájsť si voľný čas a tráviť ho realizáciou svojich koníčkov a záujmov, ktoré majú byť zásadné iné ako vykonávaná práca. Dobrými pomocníkmi sú humor a pozitívne myslenie. Odporúča sa denne si dopriať nejakú malú radosť a plánovať si príjemné veci, na ktoré sa môžete v budúcnosti tešiť. Pri liečbe vyhorenia sa využíva predovšetkým existenciálna analýza. Je to metóda analýzy osobnosti v celej šírke a jedinečnosti jej existencie. Ďalším terapeutickým prístupom zameraným na duchovnú stránku ľudskej existencie je logoterapia. Jej cieľom je uvedomelá zmena, prestavba vlastného postoja k problémom a k danostiam vo vlastnom živote, svete i v sebe. Daseinsanalýza spočíva v analýze “pobytu” človeka na svete, hlavne v rozbore životného zmyslu a konečnosti ľudskej existencie. Na záver mi zostáva len popriať vám veľa šťastia pri hľadaní “zlatej strednej cesty”, na ktorej nenatrafíte na “prázdno” vo vašom vnútri. Úsmev je najlepší liek, na to nikdy nezabúdajte.
[plulz_social_like width=”350″ send=”false” font=”arial” action=”like” layout=”standard” faces=”false” ]
Foto: www.sxc.hu