Najpomalšie experimenty

Vo väčšine prípadov je vedecký svet závodom o čas. Nepretržitá prevádzka, stále nové a lepšie objavy, množstvo ľudí, veľké peniaze, nekonečný kolotoč. No poznáme aj také experimenty, ktoré potrebujú vyzrieť a akoby sa pri nich zastavil čas. Idú doslova slimačím tempom. Za všetky hovoria nasledovné:

Priekopník IQ testov – americký psychológ Lewis Terman zo Stanford University sa do histórie najpomalších vedeckých výskumov zapísal svojou rozsiahlou štúdiou IQ testov. Otázka ľudského nadania ho zaujala až tak, že so svojím experimentom začal v roku 1921 a venoval sa mu až do svoje smrti v roku 1956. Do testovania zapojil 1500 nadaných detí, ktoré sledoval počas celého života v päťročných intervaloch. Po jeho smrti vo výskume pokračovali iní, ktorí sledovali vývoj dovtedy, kým najstaršie zo skúmaných detí nedosiahli deväťdesiatku . V 70. a 80. rokoch viedol výskum Robert Richardson Sears, ktorý bol zároveň aj objektom výskumu. Skúmaní jedinci sa zvykli nazývať „termiti“. Terman začal svoj výskum najmä kvôli tomu, aby vyvrátil všeobecný názor, že nadanejšie deti sú chorľavejšie, zaostávajú v spoločenských kontaktoch a ich talent býva jednostranný. Toto sa mu i podarilo. Kritici mu však vytýkali, že si vyberal len tých jedincov, ktorí mu do výskumu zapadali. Takmer 90% „termitov“ pochádzalo z belošských rodín vyššej strednej príjmovej triedy. Testoval aj svoje deti a sám sa za svojich zverencov prihováral, keď sa chceli dostať na školu či do práce. Aj napriek špekuláciám mal jeho výskum neoceniteľnú hodnotu. Vďaka nemu dnes napríklad vieme, že ak si dieťa už detstve vypestuje vytrvalosť, opatrnosť a plánovanie, tak sa dožije vyššieho veku.

Vezuv – taliansku sopku Vezuv zaiste netreba nejako zvlášť predstavovať. Naposledy explodovala v roku 79 n.l. Vtedy si to odniesli Pompeje, Herculaneum, Oplontis a Stabie. Starší výbuch sa datuje až pred 3800 rokmi. Pokiaľ by k nemu došlo dnes, tak by zmizol celý Neapol a jeho blízke okolie. Od roku 1841 je tu preto zriadená seizmologická a vulkanologická stanica. Vedci nepretržite sledujú správanie sopky, aby predišli katastrofe. Dnes využívajú na stanici moderné senzory a pozorujú tak Vezuv na diaľku. Sledovanie sopky Vezuv patrí zaručene k jednému veľkému experimentu, ktorý trvá už viac ako 170 rokov a stále nekončí.

Kvapkajúci asfalt– austrálsky profesor Thomas Parnell sa v roku 1927 rozhodol ukázať študentom fyziky na University of Queensland v Brisbane dve tváre niektorých látok. Vypadajú ako pevné, ale v skutočnosti sa chovajú ako extrémne hustá kvapalina. Profesor si pre svoj výskum vybral kus asfaltu. Je dosť pevný na to, aby sa dal rozbíjať kladivom, no zároveň tečie, aj keď je 230-miliardkrát hustejší ako voda. Parnell tak začal experiment, ktorý trvá už 85 rokov. Odvtedy sa ukázalo už 8-krát, že mal pravdu. Toľkokrát totiž kvapla čierna kvapka. Naposledy oslavovali v Brisbane pád čiernej kvapky v novembri 2000. Celú udalosť chceli zachytiť na kameru, no tá nečakane zlyhala. Deviata kvapka by sa mala uvoľniť koncom tohto roku.