Home / Ostatné / Je klonovanie riešením?

Je klonovanie riešením?

Za vyhubením nejedného živočíšneho druhu stojí človek. Práve preto by bolo hádam na mieste, keby to bol on, kto privedie niektoré z nich späť. Ako? Nuž, využitím súčasnej genetiky. Fantázia, nezmysel, utópia? Možno už čoskoro opäť uvidíme mamuty, vtáka doda či vakovlky voľakedy žijúce v Austrálií.

Otázka klonovania zamestnáva ľudskú myseľ skutočne nadštandardne. Podaktorí v tomto procese vidia spásu, iní ho však pokladajú za nástroj diabla. Hoci sú názory rozdielne, tak v skutočnosti vie laická verejnosť o klonovaní skutočne málo. Pokiaľ by ste sa “zahryzli” do štúdia tejto problematiky, prišli by ste na to, že nejde až o tak diabolský plán, ale tiež ani o úplne anjelské praktiky. Možno by vás zaujímalo, ako vedci pokročili s návratom mamutov či šablozubých tigrov do bežného života. Predstava mamutov pasúcich sa na pláňach a šablozubca v útočnej pozícií je určite veľmi zaujímavá. Je však na mieste zahrávať sa s genetikou? A prečo nie? Človek má v rukách nástroj, aby napravil svoje chyby. No ako každá „zbraň“, aj táto môže byť zneužitá, ak sa dostane do tých nesprávnych rúk. Kritici sa stavajú k tejto otázke skepticky i z toho dôvodu, že výskum je finančne náročný a podľa nich sa dajú peňažné prostriedky zaiste využiť efektívnejšie. Ďalšou vecou, ktorá zvykne byť nadšencom klonovania vytknutá, je skutočnosť, že naklonované zviera je tak povediac vydané napospas osudu. Živý tvor totiž nie sú iba gény, ale i to, čo sa naučí od svojich predkov. Kto zaučí zviera, ktoré bolo tak neskutočne dlho mŕtve? Išlo by vlastne o niečo viac ako o oživený múzejný exponát? Hrozí tu aj riziko nulovej genetickej rôznorodosti, ktorá je pre prežitie druhu veľmi dôležitá.

Sami si musíte zvoliť, ku ktorej skupine sa pridáte. Má podľa vás „výroba“ identických kópií vyhynutých zvierat na základe rovnakého genetického materiálu zmysel? V prírode sa môžeme stretnúť aj s tzv. prirodzeným klonovaním, to však nie je ani zďaleka tak zaujímavé pre vyvolanie mediálneho boom, ako to umelé. Prirodzene sa klonuje rada živočíchov prisatých na morskom dne alebo niektoré huby.

[youtuber youtube=’http://www.youtube.com/watch?v=tBH0NQZKmhM’]

V máji tohto roku vyvolala rozruch asi 60-ročná mamutka srstnatá. Zahynula na jednom z Ljachovských ostrovov v Severnom ľadovom oceáne zhruba pred 15 000 – 10 000 rokmi. Hoci išlo o najstaršiu zamrznutú mamutiu samicu, rozruch vyvolalo okolo nej najmä to, že keď vedci odlomili ľad pod jej bruchom, tak z neho začala tiecť krv. Bola síce veľmi tmavá, ale kvapalná. Tým sa zvýšila šanca na objavenie živých buniek, ktoré sú vlastne akousi nepoškodenou genetickou informáciou. Už v roku 2011 bol spustený v japonskom Kobe projekt, podľa ktorého by mal byť mamut naklonovaný do šiestich rokov. Nález z mája by mohol všetko urýchliť.

Za sebou však už máme nejaké to klonovanie. Za zmienku stojí napríklad klonovanie kórejského tímu, ktorý v roku 2005 úspešne naklonoval psa. Ako to bude s prehistorickými zvieratami? Zostáva nám iba veriť, že vedci sa vyberú správnym smerom a nájdu tú zlatú strednú cestu medzi diabolským a anjelským.

[plulz_social_like width=”350″ send=”false” font=”arial” action=”like” layout=”standard” faces=”false” ]

Foto: www.sxc.hu