Každý človek sa narodí s približne rovnakými pamäťovými schopnosťami. Ako je teda možné, že v neskoršom veku majú niektorí ľudia pamäť horšiu a iní lepšiu?
Ako funguje pamäť?
Ľudskú pamäť si môžeme predstaviť ako super výkonný počítač, ktorý máme od narodenia všetci rovnaký (samozrejme až na výnimky, ako genetické poškodenia mozgu a podobne). Pamäť v podstate nesúvisí s inteligenciou (IQ ). Aj ľudia “hlúpejší“ môžu mať perfektnú pamäť. Z tohto vyplýva, že to, akú pamäť máme v dospelosti, alebo staršom veku, nezávisí od toho, akí sme sa narodili, ale vyvíja sa podľa toho, ako sa o pamäť staráme.
Mýty ohľadom pamäte
Málokto vie, ako sa o pamäť starať. Často sa stretávame s radami, že je vhodné ju pravidelne precvičovať, napríklad lúštením krížoviek, avšak tie nám takmer vôbec nepomôžu. Pre udržanie pamäte v dobrom stave, alebo pre zlepšenie pamäte, v prípade, ak už sa objavujú nejaké problémy s pamäťou, ktoré môžu súvisieť s chorobami typu Parkinson či Alzheimmer, je dôležitá celková kondícia a tréning.
Celková duševná kondícia
Nemôžeme mať skvelú pamäť, pokiaľ nám nefunguje duševná kondícia ako celok! Čo však táto kondícia zahŕňa? Vyznačuje sa bystrosťou, sviežosťou myslenia (rýchlosť myslenia), dobrou pamäťou, ako aj schopnosťou rýchlo reagovať, schopnosťou ľahko sa učiť a schopnosťou nepodliehať stresu. Musíme sa snažiť, aby naša myseľ bola čo najviac uvoľnená. Dobrá duševná kondícia tiež úzko súvisí s fyzickou kondíciou. Narkoman, alkoholik alebo dlhodobo ťažko chorý nemôže mať dobrú duševnú kondíciu.
Tréning pamäte a duševnej kondície
Už veľa rokov sa usporadúvajú rôzne súťaže, ktoré ponúkajú ľudom možnosť ukázať svoje pamäťové schopnosti. Títo géniovia si napríklad dokážu zapamätať 100 hracích kariet tak, ako idú za sebou, alebo desiatky ľubovoľne dlhých čísel. Pri pohľade na ich výkony nám prichádza na myseľ otázka „Ako to dokážu?“ Za prvé používajú rôzne pomôcky na zapamätávanie, ktoré však bežnému smrteľníkovi samé o sebe s pamäťou moc nepomôžu, a za druhé, jednoducho pamäť trénujú. Stále sa učia a snažia sa zapamätať-takmer čokoľvek. Čo je na tom najlepšie je, že táto metóda naozaj funguje. Podobní ľudia si po čase pomocou pravidelných cvičení a tréningov vypracujú neuveriteľnú pamäť. Problém je ale v tom, že bežní ľudia si väčšinou z časových dôvodov nemôžu dvoliť tieto cvičenia praktizovať. A povedzme si úprimne, komu by sa chcelo len tak tráviť čas učením sa niečoho, čo sa nám zdá úplne zbytočné? Jediné, čo má zmysel, je nájsť si spôsob, ako spojiť zábavu s užitočnosťou a to napríklad učením sa cudzích jazykov.
Vedci ponúkajú pohodlnejšiu alternatívu!
Aj napriek tomu, že o podobných cvičeniach a informáciach sme toho možno už veľa počuli, len málo ľudí sa odhodlalo k tomu, aby so svojou pamäťou niečo začali naozaj robiť. Práve preto vedci vymysleli prístroj, ktorý je známy pod názvom AVS alebo psychowalkman. Pôvodne mal zdokonaliť schopnosť učenia, avšak dnes ho pre zlepšenie pamäte používajú všetci, kto ho potrebujú – herci, manažéri, starší ľudia, špeciálne jazykové školy, ale aj nemocnice pre svojich pacientov. Ako tento prístroj funguje? Jednoducho si nasadíte slúchadlá a špeciálne okuliare, na ovládači navolíte “zlepšenie pamäte“ a zapnete „štart“. Pulzujúce svetlo a zvuk začnú pozitívne ovplyvňovať Váš mozog.
Účinok je tak výrazný, že zlepšenie pamäte pocítite už v priebehu 1-2 mesiacov. AVS prístroj má účinnosť okolo 98% – funguje, až na malé výnimky (veľmi chorých ľudí), na každého.
[plulz_social_like width=“350″ send=“false“ font=“arial“ action=“like“ layout=“standard“ faces=“false“ ]
Zdroj : Moja Psychológia (časopis, Apríl 2014)
Foto: freedigitalphotos.net