Aj vy radi sledujete kriminálky? Nie? I napriek tomu ste už iste počuli o božskom i zatracovanom detektore lži. Takmer žiaden špeciálny kriminálny tím sa bez tejto pomôcky nezaobíde. Odborný názov pre túto super vecičku je polygraf. Pomohol objasniť už mnoho zločinov. Na druhej strane sa však nájdu aj takí, ktorí ho dokážu prekabátiť. Špeciálny tréning agentov a špiónov dokáže vzdorovať i neprekonateľnosti tohto neomylného stroja. Pokiaľ to dokážu oni, prečo nie my? Veď sú to tiež ľudia, alebo…? V mnohých prípadoch sa dnes pri súde berú výsledky z polygrafu s rezervou. Stále sa však považuje za nástroj, ktorý napomáha nájsť tú správnu cestu ku spravodlivosti. Skúsme sa teraz v krátkosti pozrieť na históriu i využitie tohto stroja.
Už v roku 1885 využíval taliansky lekár, biológ i kriminalista Cesare Lombroso krvný tlak pri vypočúvaní. Šlo teda o akýsi prvý prepracovanejší prístup k odhaleniu klamstva.
Škótsky kardiológ James Mackenzie zostrojil v roku 1902 historicky prvý detektor. Žiaľ, nebol dostatočne spoľahlivý. Skutočný detektor lži uzrel svetlo sveta v roku 1921. Vynašiel ho študent medicíny Kalifornskej univerzity a zároveň policajný dôstojník John Augustus Larson. V roku 1924 prešiel jeho prístroj ostrou skúškou. Aj napriek tomu, že výsledky z tohto detektoru boli neraz spochybnené, využíva sa dodnes. Larsonove zariadenie upravil americký psychológ Leonard Keeler, ktorý tiež zaviedol aj odborný názov polygraf.
Moderná doba priniesla i modernejšie prepracovanie. V súčasnosti všetko monitoruje počítač. Pri výsluchu je podozrivému kladené množstvo otázok, ktoré súvisia s trestným činom. Patovým momentom je chvíľa, kedy je obvinenému predložený predmet ako vražedná zbraň a pod. Špeciálny softvér vyznačuje otázky, kde zachytil výraznú reakciu. Infračervená kamera zachytáva krvný obeh tváre. Vysoká rozlišovacia schopnosť zachytí i najmenšie zmeny v prekrvení. Dôraz sa kladie i na funkciu potných žliaz. Klamár je ľahko rozoznateľný aj podľa pohybu očí či rozšírených zreničiek. Stres a emócie neraz vyvolávajú aj chvenie v hlase. Jadrom detektoru je škatuľka, do ktorej sú zavedené vstupy zo všetkých snímacích zariadení. Výstup je vyvedený do počítača so špeciálnym softvérom. Namerané veličiny je však potrebné tiež správne interpretovať. Vedeli ste, že lož odhalí i odpor kože?
Detektor lží má svoje plusy i mínusy a určite nie je nenahraditeľný. Má vážnu konkurenciu a to napríklad v podobe Brain Fingerprinting, ktorý presne registruje mozgovú aktivitu. Odborníci sa nechali počuť, že všetko, čo sme v živote zažili, sa v mozgu podvedome uchováva ako tzv. obratová stopa.
Metódou, ktorá sa dodnes využíva, je aj odhalenie klamstva pomocou ryže. Pôvod má v starovekej Číne. Obvinený dostal do úst hŕstku ryže a pokiaľ ju vypľul suchú, bol uznaný vinným. Vychádzalo sa z tvrdenia, že človek, ktorý klame, má málo slín.
Nikto z nás by sa asi nechcel dostať pod takúto „lupu“. Ak ste čakali rady, ako oklamať detektor lži, tak vás musíme sklamať. Zvoľte si preto radšej cestu pravdovravnosti. No pre pobavenie prikladáme toto video:
[youtuber youtube=’http://www.youtube.com/watch?v=ruRv1YU99-I’] [plulz_social_like width=”350″ send=”false” font=”arial” action=”like” layout=”standard” faces=”false” ]
Foto: www.sxc.hu