Každý deň a takmer z každého rohu sa nám vnucujú plagáty či videá, ktoré nemajú nič spoločné s dobrými mravmi. Hranice etiky a plachosti sa dávno kamsi vytratili. Dnes sa jednoducho hanblivosť nenosí. Najmä mladí tínedžeri nám to dokazujú deň čo deň. O sexe sa hovorí otvorene, takmer nič nie je tabu. Ako prekvitá technika, tak sa rozvíja aj búranie hraníc v tejto oblasti. Keďže nahota sa stala súčasťou nášho každodenného života, tak prečo o nej mlčať? Prečo neskúsiť, aká je jej príchuť? V súčasnosti je veľkým boom medzi mladými ľuďmi vo Veľkej Británii posielanie si obrázkov, ktoré naostro a bez škrupúľ odkrývajú nahotu. Tento problém však nie je iba vo Veľkej Británii, vie o ňom takmer každá krajina, ale práve v Británii zodvihli konečne varovný prst a snažia sa s tým niečo robiť. Základným problémom je, že na školách chýba sexuálna výchova. Treba si uvedomiť, že deti dnes práve vďaka technológiám majú iné možnosti pre zábavu ako mali ich rodičia. Čo rodičia milovali, tak to ich nudí a je to „trápne“. Oni sami sú v skutočnosti zmätení, ale pritom len akosi prirodzene nasávajú to, čo sa im tak tuctovo ponúka. Školy sú voči zavedeniu sexuálnej výchovy strohé. Údajne to nemá kto učiť. Ale prečo toľký ostych zo strany pedagógov, rozumných a vzdelaných ľudí, keď mladí („nevzdelaní“ a „nerozumní“) sa sexualite nebránia, no nevedia si s ňou akosi poradiť? Potrebujú usmerniť, ukázať cestu a správne využitie. Vedci vo Veľkej Británií urobili test so stopäťdesiatimi študentami z ôsmich škol. Výsledok bol naozaj alarmujúci. Mládež si medzi sebou rozposiela fotky svojich nahých tiel. Tento nový trend alebo ak chcete druh zábavy nazvali sexting (sex + texting). V slovenčine by to vyznelo asi ako sextovanie. Psychológovia, ale aj odborníci na vzťahy sa obávajú, aký dopad to môže mať na „očakávania“ mladých ľudí. Ako si budú predstavovať svoj budúci vzťah, čo od neho čakajú? Obzvlášť zarážajúce je to, že obrázky „nahotiniek“ kolujú najčastejšie medzi „deťmi“ vo veku štrnásť rokov. Pritom si ich nerozposielajú len spolužiaci z jednej triedy. Mládež sa môže medzi sebou poznať, ale aj nemusí. Tínedžeri sa však vyjadrili, že sa odmietajú v tejto veci obrátiť na dospelých, pretože sa boja nepochopenia. No tematiku sexuálnej výchovy, rozoberanie pornografie a aj dôsledku ich obrázkov pre nich a spoločnosť by boli ochotní prebrať v škole s odborníkom. Z toho vyplýva, že sami si nie sú istí svojím počínaním a vedome či nevedome túžia, aby im niekto ukázal aj iné (zaujímavé) možnosti. Výskum sa robil aj u detí vo veku desať a jedenásť rokov, no tu sa tento fenomén nepotvrdil. Pritom napríklad v takej Amerike sa začalo o sextingu hovoriť už v roku 2009. Najbežnejšie je sextovanie medzi partnermi, ale neraz sa takéto fotky dostanú von, sú zdieľané a zneužívané. Na druhej strane mládež pokladá sextovanie za prejav náklonnosti, sympatie a dôvernosti. Dievčatá sa priznali, že neraz sú k sextovaniu donútené. Aby nestratili pozornosť chlapca alebo odvážnejšej priateľky, tak sa prispôsobia. Aj keď sa nám podarí zaviesť do škôl sexuálnu výchovu, tak musíme byť v príprave vyučovania obozretní, téma a informácie musia byť dávkované pomaly a primerane veku. Mládež nesmie mať pocit, že je nepochopená, odsudzovaná alebo do niečoho tlačená. Odborníci dokonca odporúčajú, aby sa so sexuálnou výchovou začalo už na prvom stupni základnej školy. Ide tu najmä o budovanie rešpektu k sebe, ale aj k druhým. Pravda je možno niekde uprostred, no keď sa občas dívam ponad plece sotva pätnásťročného človeka sediaceho pri počítači a vidím, že surfuje na „zakázaných“ stránkach, tak mám obavy, či ide skutočne len o zvedavosť. Tento problém tu je a netreba pred ním zatvárať oči.
[plulz_social_like width=“350″ send=“false“ font=“arial“ action=“like“ layout=“standard“ faces=“false“ ]
Foto: www.sxc.hu