Home / Ostatné / Zaujímavosti / Keď slnko štrajkuje

Keď slnko štrajkuje

Výkyvy nestáleho slnka stoja za prírodnými zmenami európskej klímy za posledných 1000 rokov. Dôkazom jeho nemilosrdného pohrávania sú i smrtiace mrazivé zimy v 16. a 18. storočí. Toto obdobie sa zvykne niekedy nazývať aj „malá doba ľadová“. Vedci zistili, že podobná situácia nám reálne hrozí aj teraz. Niekto hovoril o konci sveta, no príde iba k zmene, ktorá sa deje v pravidelných intervaloch. Slnko je na vrchole svojho vibrovania a teraz musí prísť prirodzený útlm. Slnečný výkon slabne a prichádza k ochladzovaniu klímy. Aj keď sa nám môže zdať, že sa otepľuje, dôkazom čoho je i tohtoročná zima, tak ide iba o akési „ticho pred búrkou“. Slnko vyslalo poslednú…

Review Overview

User Rating: Be the first one !

Výkyvy nestáleho slnka stoja za prírodnými zmenami európskej klímy za posledných 1000 rokov. Dôkazom jeho nemilosrdného pohrávania sú i smrtiace mrazivé zimy v 16. a 18. storočí. Toto obdobie sa zvykne niekedy nazývať aj „malá doba ľadová“. Vedci zistili, že podobná situácia nám reálne hrozí aj teraz. Niekto hovoril o konci sveta, no príde iba k zmene, ktorá sa deje v pravidelných intervaloch. Slnko je na vrchole svojho vibrovania a teraz musí prísť prirodzený útlm. Slnečný výkon slabne a prichádza k ochladzovaniu klímy. Aj keď sa nám môže zdať, že sa otepľuje, dôkazom čoho je i tohtoročná zima, tak ide iba o akési „ticho pred búrkou“. Slnko vyslalo poslednú vibračnú vlnu a uberá sa k spánku. V praxi to znamená, že produkuje menej energie. Vedci namerali zvýšenie tlaku v atmosfére nad severným Atlantikom, a teda „je to tu“. Vysokotlakový systém umožňuje studenému severnému vzduchu prúdiť do celej Európy. Kruté zimy v 16. a 18. storočí sa niesli ruka v ruke s neúrodou a následným hladom. Akoby toho nebolo dosť, tak sa k tomu pripojil aj mor. Otázka znie, či sme v súčasnosti na podobnú „malú dobu ľadovú“ pripravení. Bude sa preplnená planéta zákonite regulovať? Ako vyriešime nedostatok potravy? Analýza pôsobenia slnka, mora a klímy spojená so štúdiom skamenelín morských mikroorganizmov poskytla informácie o teplote a slanosti oceánu v priebehu minulého tisícročia. Situácia príliš nápadne pripomína rok 1645, kedy sa spustil proces výrazného ochladenia. Aktivita slnka vykazuje údajne najnižšie hodnoty za posledných 100 rokov. crevasse-gletscherspalte-1-1170782-mVedci pripúšťajú, že sú v tomto ohľade bezbranní. Neexistuje žiadne opatrenie, ktoré by pokles solárnej aktivity dokázalo zastaviť. Zopakuje sa scenár z obdobia, ktoré vedecká komunita pozná aj ako „Maunderovo minimum“ alebo „dlhé slnečné minimum“? V tomto čase boli na Slnku zaznamenané aj podivné slnečné škvrny. Práve toto malo údajne spôsobiť aj historicky dobre známe zamrznutie Temže v Londýne. Nie je ľahké tvrdiť, či si za tento stav môžeme sami. Jedno je však isté, toto tu už bolo. Vedcom nevyšla predpoveď slnečného maxima. Predpokladali, že v roku 2014 má slnko dosiahnuť svoj vrchol a v tomto stave sa má udržať 11 rokov. Fakty však hovoria za všetko, slnečná aktivita je neočakávane nízka. Vysvetlení a teórií je mnoho, viditeľná skutočnosť však iba jedna. Kedy teda príde „malá doba ľadová“. V roku 2030, možno 2050 alebo 2100. Podľa niektorých je už za dverami. Zostáva nám iba čakať, čo prinesú najbližšie roky a zistenia NASA.

[youtuber youtube=’http://www.youtube.com/watch?v=vg7KSHWB5P4′]

[plulz_social_like width=”350″ send=”false” font=”arial” action=”like” layout=”standard” faces=”false” ]

Zdroj: news.discovery.com

Obrázok: sxc.hu

Leave a Reply