Ak by som si mal vybaviť z detstva vetu, ktorú som počúval od svojich rodičov najviac, tak by to bolo: “choď si do svojej izby urobiť poriadok.” Bolo to niečo, čo som z celej duše neznášal a nijako nepomáhali argumenty typu: poriadok je pre hlupákov, s neporiadkom si poradí len génius”.
Chcel som tým nenápadne naznačiť, že moja mozgová kapacita má na viac, ako sa len trápiť s tým aby tričká a ponožky boli uložené v zásuvkách. Samozrejme moji rodičia, tieto moje názory nebrali moc vážne a opakovane ma posielali do mojej izby s rovnakou inštrukciou. Nuž, trvalo to roky, ale nakoniec sa im predsa len podarilo vo mne vybudovať isté základné upratovacie návyky a tak sa doma nepotkýňam o pohodené ponožky a šaty pekne ukladám na miesta, kam patria. Občas je to síce otrava, ale čo narobím.
Jedine, že by som sa obrátil na niekoho, pre koho je upratovanie kancelárií alebo aj domácností denným chlebíkom. Takpovediac by som sa zveril do rúk upratovacím profesionálom, akých nájdete napríklad na stránke roomservice.sk A bol by pokoj. Musím povedať, že som videl domácnosti a kancelárie, ktoré by niečo také potrebovali ako soľ.
Povestné sú v tomto kancelárie ľudí s IT brandže, kde sa na jednom mieste bijú krabice od pizze z minulého roka s monitormi, atramentové kazety sú voľne pohodené prázdne a čakajú v poličke s cukrom a kávou. A pritom by v tomto prípade pomohla aj renovácia tonerov, kde takéto náplne aj znova použijú. Niektoré také kancelárie pripomínajú archeologické náleziská, kde v rozličných vrstvách nachádzate svedkov minulosti dávnej i menej dávnej. Nepochybujem, že keď sa také miesto náhodou ocitne pod vrstvou popola, zakonzervované ako Pompeje, budúci archeológovia budú šťastím bez seba.
Nám, v súčasnej dobe neostáva nič iné, iba sa v takom prostredí naučiť žiť, alebo denno denne zvádzať ľúte boje s neporiadkom na všetkých frontoch. Pretože, ako sa hovorí-poriadok proste musí byť.
Text: Martin
Foto: www.sxc.hu